11 eyes

8. března 2014 v 17:25 | Darky kiss |  Anime recenzie
Originálný názov: 11 Eyes
Názov v znakoch: 11eyes
Anglický názov: 11 Eyes
Rok vydania: 2009
Typ: TV séria
Počet epizód: 12 / 14S
Žáner: akčné, boj s mečmi, ecchi, supersila, eroge, fantasy, seinen...
(akihabara)
Hodnotenie: 2/10



Dej sa odohráva v malom mestečku Ayame kdesi v Japonsku. Setsuki Kakeru, sympatický mladík s páskou cez jedno oko, žije ako sirota bez rodiny a s ťažkou minulosťou po tom, čo sa pred piatimi rokmi stal svedkom samovraždy svojej staršej sestry. Vyrastal v detskom domove, no oporu mu robí jeho najlepšia kamarátka Yuka, ktorá je taktiež sirota, no neskôr ju adoptovali.

Decká sa neskôr stretnú na strednej a i naďalej spolu udržujú kontakt. Kakeru je utiahnutý človek, moc nerozpráva a nikomu okrem Yuky sa nezveruje. Zo začiatku to vyzerá na klasiku zo školského prostredia, avšak z ničoho nič sa dvojica ocitá v inej dimenzii, kde svet naokolo vyzerá rovnako, no obloha sa zmenila v červenú a mesiac bol čierny. Všetci ľudia zmizli, čas sa zastavil a po uliciach začali behať monštrá, pred ktorými sa nedalo kde ukryť. O chvíľu bolo zase všetko v normále, no nik z nich netušil, čo sa stalo a či to bol len sen alebo to bolo skutočné. Pokiaľ sa situácia nezopakovala znova, a keď sa zdalo, že už dvojica má na mále, keďže proti hrôzostrašným zívajúcim monštrám nemali absolútne žiadnu šancu, objavila sa záchrana v podobe červenovlasej šermiarky Kusakabe Misuzu, ktorá disponuje magickou schopnosťou vyťahovať si meče z dlaní. (Laicky povedané). Neskôr sa stretávajú aj s ďalšími, študentmi tej istej školy, ktoré boli do "Červenej noci" zatiahnutí, a tými sú Tachibana Kakuri - nemé dievča, ktoré vyzerá úplne ako zosnulá Kakerova staršia sestra a čiste náhodou má aj rovnaké meno. (áno, nikomu to divné nepríde), Hirohara Yukiko - veselá trafená, rada ohmatávajúc iným dievčatám prsia a hrozne moc kawai ako to prehnane býva zvykom, s rozdvojenou osobnosťou, a teda i svojím temným ja, ktoré sa prejaví, keď si dá dole okuliare. A posledný je Tajimo Takashisu - šedo vlasý pyrokinetik, ktorý sa chová ľahostajne, chce byť samostatný a ktorý furt žerie a postavu má ako lusk. Ani jeden z nich nevie, prečo sa do "Červenej noci" dostávajú, a prečo im usilujú o život príšery a "Čierni rytieri". Postupne sa však pravda odkrýva a práve Kakeru je ten, ktorý nielenže môže zachrániť priateľov, ale aj celý svet...
Kde začať s vlastným názorom... Myslím, že veľmi nevydarený pokus vtesnať dej do jedenástich epizód, veľmi nevydarený pokus o logickosť (bol to vôbec pokus?), veľmi nevydarené všetko. Predstavte si, že ste v koži mladého chlapca, čo behá po meste ako pirát, neskonale, preveľmi obľubuje svoju naj kamošku a tu z ničoho nič po ceste do obchoďákov vami prejde akýsi telom drásajúci pocit a zrazu sa ocitnete v temnejšej verzii vášho okolia, obloha je červená a mesiac ako biliardová osmičková guľa. Aby toho nebolo málo, všetci zmiznú a z diaľky počuť len hrôzostrašné výkriky plaziacich sa monštier s chapadielkami, ktorí vás chcú pravdepodobne zjesť. Čo teraz? Panika, samozrejme, tak sa rýchlo schováte, modlíte sa, nariekate, plačete a odrazu sa všetko vráti do normálu. Ako keby to bol všetko iba sen, ale to predsa nemôže byť sen, keď vaša kamoška zažila to isté? A o niečo neskôr znova! Zachráni vás tento krát tajomná šermiarka, ktorá pred vami začne len tak čarovať a vyťahovať si meče z dlaní, samozrejme, keď už je po všetkom, tak vám vysvetlí, kto čo je a vy na to: "okej. Nauč ma šermovať lebo chcem svoju holku ochrániť, no držím si od nej odstup, ak sa niekto spýta, či spolu chodíme, tak sa obaja červenáme a krútime hlavou, pretože my spolu nechodíme!" Haló?! Ako pardon, ale keby sa tu teraz predo mnou zjaví nejaká čarodejnica a začne si vyťahovať zbrane z hnátov, tak mi je asi fuk, či ich chce použiť proti mne alebo nie, nehovoriac o tom, že by som mala stráviť čo i len minútu v tom diablovom brlohu. Ja rozumiem, že mladé detičky v hlavnej úlohe sú vždy super ultra nebojácni, s pevnou vôľou a odhodlaním a zázračným šťastím neprehrať proti nabúchaným záporákom, ale po tomto všetkom nakoniec skonštatovať: "Chcem vedieť bojovať, aby som ochránil Yuku."? Blah, a to hovorím len o jednom prípade z mnohých, kedy postavy uvažovali absolútne nelogicky, až vám to driapalo oči aj uši, vrátane bojov, samozrejme. Zjaví sa pred vami dievčina, čo vyzerá ako vaša sestra a ešte sa tak aj volá? A vy: okej... Na hlavu! Tvorcovia asi prácu odflákli akokoľvek sa len dalo. Tá zmes Ecchi, roztomilých kawaii lolitek a nič nehovoriaceho humoru je priam strašná. Snáď všade kde sa len dalo, napchali gaťky a zadky a keď to nie, tak sa niekomu mačkali prsia a hovorilo sa o tom, aké sú strašne kawai. Treba spomenúť ešte ošetrovateľku s minulosťou pouličnej motorkárky, ktorá fajčí ako komín priamo v ordinácii a oblieka sa ako kurva.
Kresba je priemerná, dej taktiež. Možno v druhej polovici to naberie trocha iný smer. Jedna jediná vec sa mi páčila a to odhalená pravda aneb Kto je tu ten zlý?. Postavy nemajú nijak rozvinutý charakter, takže tvorcovia ich odpinkávajú jednu po druhej. Najvtipnejšia je Yuka, ktorej prepne v bedni a ktorá behá po terase v spodnom prádle a hádže ostatným do čajov žiletky. A to všetko pre to, že videla svojho drahého, ako si to rozdáva s inou (vraj).
No a samotný koniec bol, neprekvapivo, hrozný. Viac než hrozný. Chlapec, čo na začiatku nevedel ani prt sa postaví zoči voči nepremožiteľnej čarodejnici a spasí svet. A v posledných minútach nepočujete nič iné iba Yuka, Yuka, Yuka... a čerešňa na torte bol ten obrad spojenia muža a ženy. Rozosmialo ma to neskutočne, o to viac, že to všetko nakoniec bolo v skutočnosti tak, ako to bolo... a nemôžem opomenúť ten kiks, kedy Misuzu vytiahla z dlane meč, ktorý jej požieral za cenu svojej sily život a v konečnom dôsledku ho ani poriadne nepoužila. A tramtadadá, aj napriek tomu, že takmer všetci odkvecli, bol to nakoniec happyend.


A takmer by som zabudla na extra špeciál, ktorý mal byť akýmsi zákuskom. Trinásty diel nazvaný "Rúžová noc". Už z toho názvu to neveštilo nič dobré. Tušila som, že to bude niečo zďaleka horšie, ako tie gaťky, ktoré som videla takmer počas celého anime. A úprimne, k tomu sa radšej ani nejdem bližšie vyjadrovať, pretože niečo tak absurdné, bez pointy, bez deja som snáď ešte ani nezažila. Facepalm po celých 20 minút.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama