Aishiteruze Baby★★

23. března 2014 v 0:48 | Darky kiss |  Anime recenzie
Originálný názov: Aishiteruze Baby
Názov v znakoch: 愛してるぜベイベ★★
Anglický názov: Babe, my Love
Rok vydania: 2004
Typ: TV séria
Počet epizód: 25
Žáner: dospievanie, podľa mangy, shoujo, romantika
(akihabara)
Hodnotenie: 3/10

Úprimne? Väčšiu oči trhajúcu kravinu som nikdy v živote asi nevidela. A nemôžem uveriť, že podľa akihabary a animelistu sa hodnotenie tohto anime pohybuje v rozmedzí 7 a 8. Horko ťažko udeľujem číslo 3, aj keď po pravde neviem, za čo ich vôbec dávam. Spočiatku všetko vyzeralo nádejne, ale postupom času som sa stále pýtala: "Are you serious?" Bohužiaľ, naozaj nemám čo pekné povedať na toto anime. Prečo, vysvetlím.

Kippei je středoškolský student, takový bišík, za kterým chodí kdejaká dívčina - hold obletovaný playboy školy. Ale co se stane, když dostane na starost pětiletou holčičku? Jaká z něj bude maminka?
~ akihabara


VOPRED UPOZORŇUJEM. RECENZIA JE PÍSANÁ Z MôJHO POHĽADU A TEDA JE TO MôJ NÁZOR. BUĎTE, PROSÍM, TOLERANTNÍ A REŠPEKTUJTE HO, ROVNAKO, AKO JA BUDEM REŠPEKTOVAŤ TEN VÁŠ. PRETO NEPRIPÚŠŤAM REČI TYPU "KEĎ SA TI NEPÁČILO, NEMALA SI TO POZERAŤ!" A PODOBNÉ NARÁŽKY. :)

Anotácia vyzerala vcelku nádejne. Kippei, neobyčajný mladík, ktorému po rozume nebehá nič iné, len dievčatá, z profesorov si robí holubník a to je vlastne na začiatok asi tak všetko. Väčšina dievčat je z neho paf, tie ostatné ním opovrhujú a majú ho za kurevníka. No a ako náš milý 'sympaťák' príde domov zo školy, tak ihneď sa dozvedá zaujímavé novinky. Pred tým ho však vyzjape jeho sestra, ktorej zelené nechty sa nedajú prehliadnuť a ktorá má, ako neskôr zistíte, buzerovanie očividne v láske. Následne zasadajú všetci členovia domu na rodinnú poradu. Treba sa postarať o päťročnú Yuzuyu, ktorej mamka po smrti svojho manžela zdrhla a vykašlala sa na ňu. Výchova malej je zverená práve Kippeiovi, čo je vcelku zaujímavé, keďže z celého rodinného príslušenstva, ktoré tvoria babka s dedkom, matka s otcom, Kippeiova pracujúca uškriekaná staršia sestra a mladší brat, ktorý chodí ešte na základku, je výchova zverená práve jemu - študentovi strednej školy, o ktorom si očividne myslia, že ma hrozne veľa voľného času a taká základná vec ako učenie a príprava tu hrá nulovú rolu. Na to, že Kippei je tínedžer, ktorý má vlastné záujmy a koníčky, príjma túto rolu opatrovníka celkom pokojne a súhlasí s tým (aj keď nemá na výber, keďže by ho ségra riadne sprdla). Do zoznamu povinností sa mu teda dostáva pravidelné odprevádzanie a vyzdvihovanie malej holčiny do/zo škôlky. Aj keď spočiatku má ako začínajúci rodič mierne problémy so stíhaním, no snaží sa plniť svoju rolu ako najlepšie sa dá. Dokonca sa s chuťou a odhodlaním púšťa do boja s kuchynským náradím, aby malej pripravil obed. Yuzuyu je sen každej matky. Je poslušná, roztomilá, je to taká malá kôpka dokonalosti a ihneď si Kippeia zamiluje, aj on ju. Odrazu je z nich nerozlučná dvojka. Kippei-a už nezaujímajú nejaké trápne baby, škola je mu ukradnutá viac než zvyčajne. Jediné, čo mu behá po rozume je, čo uvarí ďalší deň Yuzuyu na obed. Okrem tejto mother's lovestory môžeme vidieť, že byť v škôlke a pekne sa tam s každým hrajkať a vychádzať nie je až také jednoduché, ale že i niektoré malé deti vedia byť nepríjemné potvorky. Yuzuyu tak bojuje s viacerými vnútornými démonmi v podobe posmechu a šikany zo strany jej rovesníkov a tiež z neprítomnosti jej mamičky, ktorá ju nechala samú v dome a už sa nevrátila. Ako však správny človek, si svoje problémy necháva pre seba, nechce sa s tým nikomu zveriť a nechce nikoho zaťažovať. Uvedomuje si a mrzí ju to, že je pre Kippeiovu rodinu záťaž a aj sa za to ospravedlňuje. Medzitým Kippei v škole okrem rodičovských problémov rieši ešte jednu vec ohľadom jeho neprístupnem spolužiačky Kokoro, ktorá ho vôbec nemá v láske. A jeho jej neustále odmietania a zhadzovania ešte viacej priťahujú. Taká klasická začínajúca mladá láska, keďže Kokoro má Kippeia v skutočnosti rada, ale nepáči sa jej, ako on s dievčatami zaobchádza. Nakoniec však ustúpi pod podmienkou, že Kippei už oči pre žiadne iné dievča mať nebude. No ale predsa len tu jedno je - Yuzuyu, ktorej sa to absolútne nepáči a ktorá chce mať svojho veľkého bračeka len pre seba. Inak to nejde - pre Kippeia je Yuzuyu na prvom mieste a tak byť s Kokoro nemôže, čo ona chápe a necháva ho ísť. Takže Kippei si ďalej žije šťastne a veselo s malou Yuzuyu a všetko je super.

Toť vše pánové. Dúfam, že som nepoužila primálo sarkazmu na to, aby ste pochopili, ako nehorázne ma toto anime znechutilo úplne všetkým. To, že to malo úplne nepeknú kresbu, zrejme presne podľa kresby mangy, by sa dalo ešte prehryznúť a pochopiť. Je to ročník 2004, tak niet sa čomu čudovať a treba byť v tomto smere zhovievavý. Ale to nič nemení na mojom názore, že toto je- (nie, nechcem použiť to slovo 'shit', lebo z duše neznášam, keď tak ľudia hodnotia anime, ktoré rozhodne shit nie je, len proste hateri musia byť zaujímaví) - hrozné, nudné, nelogické, bez deja. Sedemčlenná rodina zavesí malé decko na krk práve človeku, ktorý sa na to hodí najmenej. Zhodou okolností je to ale najlepšia voľba, keďže niečo také ako učenie som v tomto anime veruže nevidela a očividne Kippei je človek, ktorý nemá svoj vlastný život a nerobí mu absolútne žiaden problém zasvätiť ho malému frackovi, ktorého pazvuky vám začnú liezť na nervy už po tretej časti. Nie, Kippei je iný. Veselo sa Yuzuyu venuje, hrá sa s ňou, spí vedľa nej v posteli, varí jej obedy, chodí s ňou na prechádzky atď. Je to choré, nereálne a nelogické. Už len z toho dôvodu, že bol na začiatku seriálu taký, aký bol - zamestnaný svojimi koníčkami. Preboha!
Ktorý normálny chalan by vymenil zástup báb za jedno decko na krku?! Bolo veľmi zaujímavé pozerať sa na to, ako sa ostatní členovia snažia z toho všetkého ohľadom malej vycúvať a prakticky celú zodpovednosť hodili na chudáka študenta, aj keď, prečo ho ľutovať, keď jemu je dobre. Samozrejme, že sem tam, aj keď nič zlé neurobí, dostane ďalší vyzjap, či už osobne alebo cez telefón od svojej uvrešťanej cholerickej sestry, ktorá si o sebe myslí, že má dobrý vkus a cit pre módu, aj keď jej nechty a izba hovoria presný opak. Malá Yuzuyu je svätý anjelik, dokonalosť sama o sebe, ale to sa dá povedať asi len o tomto dieťati. Každý, kto má malého súrodenca/dieťa/príbuzného či kohokoľvek v podobnom veku, vie, že tak sa deti nechovajú. Áno, vedia byť roztomilé, poslušné, ale na druhej strane sú to malé zvery, ktorým sa formuje ego a ktoré nie vždy sekajú dobrotu - a toto mi nik nevyvráti. Mám tri sesternice a jedného bratranca. Išiel ma koľkokrát šľak trafiť, keď mi bolo od dospelého nakázané, aby som trebárs postrážila bratranca. Na chvíľu som z neho pustila oči a už na pieskovisku šľahol cudziemu decku lopatkou po hlave.
Alebo sa mi rozreval, pretože som mu odmietala kúpiť trojitú zmrzlinu s posýpkou na vrchu. Alebo si v polke cesty zmyslel, že chce lízatko a plakal celou cestou domov, pretože nikde na blízku nebol žiaden obchod. Deti sú deti, s ktorými to nie vždy ide po masle. Už vonkoncom deti v takom veku nie sú na takej psychickej úrovni, ako je Yuzuyu, ktorá, keď má s niečím problém, tak mlčí a ktorá sa ospravedlňuje, že je niekomu príťaž - kravina. Päťročné deti sú na také veci príliš malé, aby chápali niečo také. A ďalej, vzťah Kippeia a Kokoro. No, čo iné som mohla čakať. Kokoro sa zachovala férovo, nerobila žiadne povyky ako ufňukané decko, keď si Kippei vybral Yuzuyu. Prijala to s hrdosťou a ustúpila, pretože vedela, že je to tak správne. Ale je fakt ťažko uveriteľné, že sa tak Kippei rozhodol a to všetko pre to, lebo malá Yuzuyu žiarlila. A pretože žiarlila, tak Kippei s Kokoro odmietol chodiť. To je veľmi zlý vtip.

Celý dej anime bol tak úbohý, nudný, o ničom. 25 epizód len o nejakom malom frackovi, ktorý bol neustále kawaii. Tie jej pesničky, spievanky mi v ušiach znejú ešte doteraz. A ten jej piskľavý hlas, joj. Verte, že áno, mala som veľa pohnútok s týmto anime seknúť, absolútne sa mi nechcelo pozerať ďalšie časti, ale to by som si jednoducho neodpustila. Sľúbila som si, že nech je každé anime akékoľvek, vždy ho dopozerám a napíšem o ňom. Takže si asi viete predstaviť moje pocity. V niektorých pasážach som myslela, že asi zjem stôl. Nemohla by som toto anime nazvať oddychovkou, keď sa tam nachádzalo toľko vecí, ktoré mi driapali uši i oči. Sčasti som bola nadšená, keď sa už blížil koniec, na druhej strane neskutočne znechutená. Nemalo to nijakú hlbšiu zápletku a ani žiaden dobrý dojem to nerobilo. Takmer celý dej hovoril len o samých negatívnych životných situáciách. Najprv to je matka, ktorá opustí svoje dieťa, potom matka, ktorá svojho malého syna týra, ďalšia slečna je šikanovaná outsiderka, ktorá má seba deštruktívne sklony a mieni spáchať samovraždu, ďalej Kokoro, ktorá si so sebou nesie tajomstvo v podobe traumy zo smrti svojej matky v detstve, ktoré ju sužuje ešte väčšmi, keď sa dozvie, že jej otec sa znovu ožení a plánuje založiť rodinu a ona je odkopnutá sama do opusteného bytu. Ako po tomto všetkom môže niekto na toto anime povedať, že je dobré? To je ako keby ste sa dívali na zabíjanie prasaťa a chválili: "Dobrá práca, mäsiar." No rozhodne to vo mne nezanechalo ani kúsok nejakého dobrého pocitu, za ktorý by som udelila plusko. Tie tri body udeľujem asi len z ľútosti, možno miernej sympatie ku Kippei-ovmu mladšiemu bratovi a tiež čiernovlasej namyslenej holčine zo škôlky, ktorej meno si už nepamätám. A tiež Kokoro, silnej žene, ktorá nepatrí medzi tie japonské kawaii hanblivé postavy. A rozhodne hudba teda nič nezachránila. Bola, taká romanticky presladená, až som z nich dostávala tiky oka.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama