Ach, tá nostalgia

22. dubna 2014 v 22:06 | Darky kiss |  My diary
Je neuveriteľné, ako rýchlo ten čas beží a doba napreduje. Žijeme svoje každodenné životy, ktoré sú vyplnené z veľkej časti len obyčajným stereotypom a občas nastane moment, kedy sa jednoducho stopnete, zastavíte a obzriete sa späť. A uvedomíte, ako ďaleko sa nachádzate od svojho minulého ja, ktoré ste za sebou nechali. A začnete spomínať, akí ste boli kedysi. Aké ste mali sny, záľuby, problémy... boli to šťastné chvíle, podaktoré zážitky. Určite vám vaše minulé mladšie ja prišlo bezstarostnejšie a možno aj o niečo šťastnejšie. V živote si totiž zrejme každý dospelák prizná, že ako decku mu bolo najlepšie. A poviete si: "Ach, mať tie problémy opäť a plat prezidenta k tomu." A vy prežívate silne emotívne chvílky nostalgie, miesto toho, aby ste makali na seminárke do školy, či aby ste poriadne dreli v práci. Zamýšľate sa nad tým, ako veľmi ste sa od tej doby zmenili, ako ste vymenili vaše tedajšie záľuby, sny za povinnosti a tŕňmi vydláždené cesty v podobe krutého štúdia na vysokej a celodennej makačke v brigáde. Na časy minulé máme každý svoje úsmevné spomienky, že áno?

No, pozrime sa na druhú stranu mince a zasnenú tváričku na krásne spomienky vymeníte za kyslý ksicht a v najlepšom prípade budete mať len chuť otrieskať si hlavu niekde o múr, akí dementi ste v tej dobe v skutočnosti boli. Odrazu vás oleje pot, pocit zahanbenia a úzkosti, keď si uvedomíte, ako príšerne s vami plieskala puberta a ako by ste sa najradšej hneď teraz zahrabali niekde sto metrov pod zem. Už by ste najradšej mozog uviedli do režimu nečinnosti, lebo cítite, že to bude čo chvíľa horšie. Že s jednou spomienkou na vaše pubertiacke výkony sa okamžite dovalia ďalšie a ďalšie. Spomínate na to, koľko trapasov ste si vtedy urobili, ako nemožne ste sa chovali k rodičom a kamarátom, ako príšerne ste sa obliekali, aj keď vtedy ste verili, že ste IN, lebo to tak bolo medzi všetkými vašimi rovesníkmi v móde. Každý mesiac ste museli bežať do najbližšieho novinového stánku a kúpiť si najnovšieho Kamaráta, aby ste si mohli vylepiť ďalšie plagáty svojich obľúbencov na stenu, aj keď vaša matka zúrila, lebo ste ničili omietku. Museli ste ho prečítať odpredu-dozadu, od hora-dole, aby ste sa dozvedeli najnovšie pikošky a aby ste hlavne prišli na nové tipy a triky, ako zbaliť toho pekného chalana z vedlajšej triedy. Nosili ste neónové náušnice a dvojfarebné podkolienky, lebo to tak nosili aj ostatní a vy ste chceli patriť medzi tých, čo majú štýl. Alebo vám očarili čiernoodenci a vy ste sa rozhodli, že budete EMO. Mali ste nutnú potrebu byť slobodní, mali ste toľko plánov, ktoré ste boli odhodľaní uskutočniť a verili ste, že keď nebolo po vašom, tak sa proti vám spriahol celý svet.

Ale to nie je tá čerešnička na torte, ktorá vám uderí smrteľnú ranu. Horšie je, keď náhodou nájdete niekde v starej krabici svoj denník a začnate ho čítať alebo nájdete nejaké staré fotky či vašu tvorbu (obrázky, príbehy) a nemôžete uveriť, že toto ste kedysi písali VY! No a pre nás blogerov je jednoznačne nekompromisne rakvou smrti náš blog - archív, ktorý celému svetu odhaľuje všetko, čo ste kedy napísali úplne od prvého článku až po ten dnešný. Čo po blbom denníku oproti verejnému poníženiu! Ešte stále predýchavate a očami sledujete tie žvásty, čo ste popísali a myslíte si, že ste vtedy boli určite na cracku. Odrazu ste vlastne radi, že už máte tú puberu za sebou.
Tak takto sa cítim momentálne teraz. Stačí v starom archíve môjho predošlého blogu naraziť na pár fotiek, ktoré vôbec nemali uzrieť svetlo sveta - NIKDY! Puberta je peklo! Ale, rozohdne nie také, za aké ho pokladáme, keď v puberte ešte len sme. Všetko si uvedomíme až postupom času a nezostane nám nič iné len sa modliť, aby aj naše decká neboli rovnaké, lebo inak poputujú okamžite na vojenskú školu!

Po miernej frustrácii, keď som narazila na túto fotku, prosím pekne. Bohužiaľ, nie je jediná. :D


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Michio Michio | Web | 5. května 2014 v 19:46 | Reagovat

hehe...nezbývá mi něž souhlasit
od doby, co jsem nastoupila na VŠ a prakticky začala žít sama za sebe, tak si říkám, že není možné, aby měl někdo jiný tolik problémů, starostí a věcí nutných okamžitě vyřešit ... vážně není možné :D občas si taky říkám "kde jsou ty časy?" :D zpět na střední nebo nejlépe na základku, kde pro mě slovo "učení" představovalo vstát o půl osmé a dojít kolem třetí domů a "povinnosti" zase umýt nádobí nebo vynést odpadky (chci zpět!) :D ale když tu píšeš o té pubertě - nj, je to období, na které někdy raději zapomenout, člověk je schopný vyvést nehorázné kraviny a ještě si při tom myslet, že je super...z našeho pohledu hloupé děcko :D

a s tím blogem...někdy mám chuť smazat všechny články starší roku 2010, ale komu by se to potom chtělo doplňovat :D (takže....články starší roku 2010 raději ani nečtu :D) ... blogeři své minulosti holt neutečou :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama