Sword Art Online

19. dubna 2014 v 19:46 | Darky kiss |  Anime recenzie
Originálný názov: Sword Art Online
Názov v znakoch: ソードアート・オンライン
Anglický názov: Sword Art Online
Rok vydania: 2012
Typ: TV séria
Počet epizód: 25/10S/film
Žáner: Boj s meči, Dobrodružné, Fantasy, Milostný mnohoúhelník, Pocity úzkosti,Podle novely, Romantika, Sci-fi, Seinen, Thriller, Virtuální realita
(akihabara)
Hodnotenie: 7/10

Opäť prichádzam s recenziou na anime veľmi známe a populárne. Sword Art Online urobilo vo svete anime taký malý boom a stalo sa veľmi populárnym medzi otaku nadšencami. Taktiež je akihabarou považované za anime roku 2012 a na animeliste dosahuje hodnotenia približne 8,3. A práve vďaka mnohým pozitívnym ohlasom som sa na toto anime rozhodla pozrieť. Moje dojmy boli?

Anime od studia A-1 Pictures vypráví příběh Kazuty Kirigaji s přezdívkou Kirito, který se rozhodne, že se připojí do nové virtuální MMORPG hry. Ta má však dva zajímavé háčky. Hráči je umožněno se ze hry odhlásit pouze v případě, že ji dokončí. A co víc, pokud cestou ve hře zemře, zemře i jeho tělo ve skutečném světě.
~ akihabara


Sword Art Online na mňa zapôsobilo niečím novým, jedinečným, vďaka čomu ma to nadchlo sledovať o čosi viac. Nachádzame sa v blízkej budúcnosti, kde technika pokročila a hranie hier prekročilo do novej éry. Počítače a herné konzoly ako plejstejšn a ikboks sa stávajú minulosťou a prichádza zlom v oblasti počítačových hier. Na trh sa dostáva Nervegear - špeciálna helma, ktorá sa napojí na váš nervový systém a prenesie vašu myseľ priamo do hry. Na jednej strane som bola ohúrená, nadšená, ale aj tak trochu som závidela. Nápad to bol viac než dobrý. Prevedenie? Som celkom rada za dobu v akej sme (teda okrem toho, že ešte stále ten Nervegear nevynašli, mohli by), kedy grafika a kresba sú na takej úrovni, že až miestami žasnete. Najväčšie plus, aké u mňa toto anime má, je jednoznačne a bezkonkurenčne za grafické spracovanie. Ale o tom potom.

Firma, ktorá na trh uviedla Nervegear, súčasne uviedla aj novú hru s názvom Sword Art Online (predsa len, na čo by potom tá helma bola, keby na ňu nie je hra, to je úplne jasné, len ja píšem ako dement ale nechajte ma, mám písaciu slinu a nechcem sa opravovať). Ide o WRMMORPG hru, čo v preklade znamená Virtual Reality Massive Multiplayer Online Role-Playing Game (omfg -_-). A teda virtuálna realita, v ktorej hrá nespočetné množstvo online pripojených hráčov po celom svete. Na predaj je v prvej vlne len 10 000 titulov a tak, keď sa hra má začať predávať, kopec ľudí neváha vystáť si aj tie najdlhšie rady vo fronte. Stačí kúpiť hru, doma zapojiť, nasadiť si helmu na hlavu a vaše virtuálne dobrodružstvo sa môže začať. Kirigaya Kazuto je 14-ročný chlapec, ktorý takmer celé svoje detstvo strávil za počítačom a ako jeden z tisíc vybraných uchádzačov mal možnosť stať sa beta testerom, a teda vyskúšať si hru prv, než ju možno dostať v obchodoch, takže s hrou je na rozdiel od väčšiny hráčov viac menej oboznámený. Ibaže nikto ani len netuší, čo bude ďalej nasledovať. Viacerí si povšimli, že v ich menu, ktoré sa každému hráčovi objaví ako hologram obyčajným mávnutím ruky, chýba tlačidlo na odhlásenie. Všetko vysvetlí samotný autor a tvorca hry Kayaba Akihiko, ktorý sa hráčom zjaví ako monštruózny obor v habite a hráčov zasvätí do svojho diabolského plánu. Cieľ a pravidlá sú jasné: Prejsť všetkými sto podlažiami, na ktorých sa nachádzajú bossi (hlavní nepriatelia), vyhrať a nezomrieť! A to doslova! Z hry sa nemožno odhlásiť, pokiaľ ju aspoň jeden z hráčov neprejde. Všetci hráči sú smrteľní a pokiaľ sa im pri boji minie život, zomrú aj v skutočnom svete. Pokiaľ sa im niekto zvonka pokúsi dať dole Nervegear, zomrú taktiež. Z nevinnej hry sa stáva boj o holý život. Kirigaya, ktorý v hre vystupuje pod svojou prezývkou Kirito, ako všetci beta testeri, má znalosti a schopnosti, ktoré ho prevyšujú nad ostatných hráčov, ktorí sa so všetkým ešte len zoznamujú. Medzi hráčmi si urobí nie príliš dobrú povesť, keďže ho ako betatestera považujú za neférového hráča, ba čo viac. Kirito sám prizná, že ako beta tester sa dostal spomedzi všetkých hráčov v hre najďalej a tak dostal prezývku "Beater". Celé anime nás sprevádza jeho príbehom.

Očarili ma tie možnosti hry, aj keď náročnejší diváci, ktorí už majú za sebou viacero anime rovnakého žánru by so mnou v žiadnom prípade nesúhlasili. (Tak som sa dočítala na fóre.) Fascinovalo ma, ako boli využité možnosti vo svete, ktorý bol vytvorený počítačom. Hráči mali takmer neobmedzené činností v hre. Nebolo to len o bitke za bitkou. Hráči sa zoskupovali do gíld a tvorili si malé armády. Tí, čo sa necítili na boj, sa stali obchodníkmi, kováčmi či informátormi. Za nazbierané peniaze si mohli kúpiť domy, najesť sa v reštaurácii. Mohli si vylepšovať jednotlivé schopnosti nielen v boji, ale trebárs aj vo varení či rybárčení. Celé to prostredie mi prišlo pútavé, zaujímavé a veľmi dobre sa mi na začiatok anime pozeralo. Prvá časť upútala perfektne, päťhviezdičkovo. Dostala som pomyselné nakopnutie k ďalším častiam, na ktoré som sa vrhala okamžite. K akému záveru som došla?

Vraj nič nie je perfektné a aj hovno má svoje muchy. Inak nie je ani u tohto anime, ktoré síce má slušné bodové hodnotenie a veľa priaznivcov, ale zároveň má aj mnoho anti, ktorí vám bez najmenšieho problému dokážu vystaviť aj celý zoznam toho, prečo je toto anime doslova brak. Ja ´úprimne, ako nenáročný divák v celku so svojským vkusom, ktorého dokážu ovplyvniť úplné maličkosti, sa však prikláňam viac k tomu plusu ako mínusu. Možno je to asi aj tým, že keď som ho začala pozerať, tak som nemala veľké očakávania, takže ma ani nečakali veľké sklamania. Ale myslím, že nik mi nemôže krivdiť, keď poviem, že SAO upúta a resp. boduje predovšetkým kresbou, grafikou a prostredím. Za to dávam sto bodov, pretože je to jedna z vecí, na ktoré si ja obzvlášť potrpím. Nie ani tak dej, hudba, postavy, ale to prostredie jednoducho musí byť. A v tomto prípade som bola nadmieru spokojná. Autori sa so svetom pohrali a vytvorili prekrásny svet. Hory, lúky, moria, jazerá... všetko to na mňa pôsobilo harmonicky. A neuveriteľne sa mi páčilo, ako bol v jednu chvíľu Kirito na zelenej lúke, a v tú druhú sa zabáral kdesi v snežnej planine. Skutočne to bola pastva pre oči. No a kto za to môže, ha? Ha?! No predsa štúdio Aniplex, ktorý nikdy nesklamal a ktorý je pre mňa number one, bezpodmienečne! Postavy pôsobili na mňa jednoducho, kresbou i osobnosťou, nič prehnané či výstredné. Možno ma trocha zarazilo, že Kirito má 14 rokov, čo mi príde málo, ale beriem to viac menej v poriadku. Už si na to totiž začínam zvykať, že všetci autori či už štúdiá alebo tvorcovia mangy vytvoria hlavnú postavu v podobe malého s prepáčením decka, ktorému dajú vlastnosti na úrovni kdesi úplne inde a urobia z neho super ultra hrdinu so silne vyvinutým citom pre lásku, priateľstvo, statočnosť a odvahu. Mohla by som vymenovať príkladov do aleluja. Nedá sa povedať, že by týmto 'syndrómom' Kirito netrpel, ale aj keď mi to teraz príde zvláštne, musím povedať, že mi to na ňom ani tak moc nevadilo.

Musím, bohužiaľ, dať všetkým hejterom a ľuďom, ktorí SAO nehodnotia moc pozitívne, za pravdu. Ono sa to spočiatku nezdá, ale po určitom čase si aj vy iste uvedomíte, že tie nedostatky tam boli, a rozhodne neboli zanedbateľné. Spočiatku som bola všetkým uchvátená a pokojne by som tomuto anime dala plnú desiatku bodov. Dalo by sa to nazvať takým prvotným pobláznením, pretože áno, aj napriek všetkému sa mi na tom niečo páčilo, čo vo mne zanechalo v celku príjemné dojmy. Keď už zo mňa postupne to nadšenie opadalo, uvedomila som si, že niečo tam bolo zle. Prečítanie pár recenzií na iných stránkach mi odhalilo odpovede. Z toho dôvodu som sa rozhodla strhnúť z tej mienenej desiatky tri body, každý bod za jeden kiks.

Kiks prvý: Ako Kirito cez zdržovačky k háremu prišiel
Anime má len 25 epizód, no i tak máte pocit, ako keby miestami vsunuli do deja fillery. Prvotné epizódy boli super, zaujali. No Kiritove dobrodružstvá boli fakt miestami doslova nudné. Vôbec neposúvali dej vpred. A keď už spomínam tie jeho pochôdzky, nedá sa nespomenúť, že za každým v tom bola ženská, ktorá mu robila spoločnosť. Čo sa mnohým absolútne nepáčilo, bol práve tento očividný Kiritov hárem dievčat, ktoré do neho boli buchnuté. Nehovoriac o incestnom zmýšľaní jeho sestry Sugu. Ďalej je tu dôležité spomenúť jeho vzťah s Asunou. Ja osobne som im fandila od začiatku a všetko (takmer) okolo nich sa mi páčilo. Ich sobáš alebo pár dňová dovolenka od bojov v prekrásnej krajine pri jazere... sobáš bol síce na malých harantov trochu hardcore, ale tak budiš. Užívať si niekde pri jazere miesto snahy hru čo najrýchlejšie dokončiť je z môjho pohľadu akceptovateľné. Veď sú v tej hre dva roky (dobre, dovolenkovať nie pár dní, ale mesiacov je taktiež hardcore). No ale tá vec s Yui a papa/mama, tak to bolo prehnané až až. To tvorcovia prehnali na plnej čiare. Miesto všetkých týchto zbytočností mohli radšej ukázať, čo sa deje v skutočnom svete. Kde sú hráči, ktorí bezmocne ležia na posteli a majú na hlave Nervegear? Čo sa deje s ich príbuznými, rodinami, ako sa snažia vedci či doktori zakročiť? Ako túto hrôzostrašnú vec predkladajú ľuďom médiá? - toto je zásadná vec, ktorá v anime chýbala.

Kiks druhý: THE END v nesprávnej epizóde?
Toto vám jednoznačne povie každý. SAO sa dosral úplne celý niekde v strede. Toto zarazilo skutočne aj mňa. S napätím sledujete dej, čakáte, nemôžete sa dočkať ďalších bossov na vyšších podlažiach a veríte, že to konečné finále, to sté podlažie, bude riadna pecka a odrazu sa s tým niekde v polovici celého seriálu sekne. Proste Kirito má akúsi predtuchu, teóriu, že jeden zo spoluhráčov je podvodník, tak ho prebodne a ukáže sa, že je to sám autor hry. No nemá chlapec šťastie? Tak dôjde na boj, Kirito má v rukách možnosť ukončiť celú hru, vzápätí sa Asuna obetuje a Kirito sa bez percenta života vzoprie systému a protivníka nakoniec porazí. Hra je úspešne ukončená, všetko to napätie je v pytli, preč! Už to nebolo ďalej o tom prežiť, ale zachrániť Asunu. A tým vlastne celé anime stratilo ten počiatočný šmrnc a zmenilo sa v niečo úplne iné. Už to nebolo SAO. Kirito hral odrazu inú úlohu, ako záchranca svojej milej, uväznenej v hre ALO, ktoré tej predošlej hre veru nesiahalo ani po päty. Tvorcovia zrejme vsadili na to, že pokiaľ sa v ALO bude dať lietať a čarovať, tak si diváci povedia, že je to hrozne cool a super. Istým spôsobom aj hej, ale to napätie tu už nebolo. Už to bola len obyčajná hra, kde keď hráč umrel, znova sa oživil, už to nebolo o bojoch a prežití. Bolo to len bezduché hľadanie chuderky Asuny.

Kiks tretí: Ako zabiť nadšenie.
Jeden spôsob som vám už napísala v druhom bode. Ten nasledujúci je rovnako účinný, ako ten predošlý. A ním sú posledné slová autora hry SAO - Kayabi Akihika, ktorý na Kiritovu otázku: "Prečo ste to urobili?" odpovie: "Ja už ani neviem." Vy toto anime pozeráte s nejakým očakávaním, že na jeho konci dostanete nejaké to vysvetlenie a dozviete sa dôvody, čo prečo ako a ten chlapík vám jednoducho chrstne kýbeľ vody do tváre v podobe takejto vety. Čo viac k tomu dodať.


No, myslím, že už tých negatívnych vecí bolo dosť a je na čase spomenúť aj tie klady, keďže za niečo tých sedem bodov odo mňa má a predsa len, koniec koncov, ho odporúčam zhliadnuť. Takže také malé zhrnutie. Ako som už písala na začiatku, SAO má perfektnú grafiku a kresbu, žiarivé rozprávkové farby a prenádherné prostredie. Postavy sú zdravo jednoduché, nepreplácané klišovitosťou ani super-ultra schopnosťami. Hudba je perfektná, opening na môj vkus trochu priteplený, keďže predsa len, v prvom rade je to anime žánru hry, akcia a boje. Ja osobne som vzťahu Asuna x Kirito fandila, takže nemôžem povedať, že by mi tam tá romantika vadila. Uvidíme, čo nám prinesie druhá séria, ktorá ma uzrieť svetlo sveta tohto roku. Podľa informácií a traileru sa má jednať o žáner 'strielačky' a nie meče, ako tomu bolo v SaO a taktiež hlavná postava má byť údajne žena.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama