Shingeki no Kyojin

5. května 2014 v 14:06 | Darky kiss |  Anime recenzie
Originálný názov: Shingeki no kyojin
Názov v znakoch: 進撃の巨人
Anglický názov: Attack on Titan
Rok vydania: 2013
Typ: TV séria
Počet epizód: 25
Žáner: Akční, Dobrodružné, Fantasy, Horor, Ozbrojené složky, Pocity úzkosti, Podle mangy, Shounen, Tragédie
(akihabara)
Hodnotenie: 10/10

Toto anime mi neustále bilo do očí rovnako ako SAO. Bol ho plný internet. Spočiatku som bola zvedavá a tak som si prečítala anotáciu. Povedala som si, že čo ak ma možno zaujme, ale po pravde, ostala som kdesi na pomedzí rozhodovania. Keď už bolo také populárne, tak som čakala niečo dych berúce, ale zostala som tak trošku sklamaná. Nezaujalo ma to. Titulný obrázok mi neprišiel ničím zaujímavý a aj samotná anotácia ma veľmi nepresvedčila. Pri slove 'obri' som si predstavila tlstých jednookých kyklopov s kyjmi v ruke, oblečených v prehistorických kožušinových odevoch. A samotná hlavná postava Erena, presnejšie jeho cieľ/sen mi prišiel klišovitý. "Chcem sa pomstiť, tak ja sám nakopem všetkým obrom prdel." O pár mesiacov som sa však do toho predsa len pustila. Z toho, že som tomuto anime udelila plnú desiatku, je jasné, že opäť platí staré známe pravidlo: Nesúď knihu podľa obalu.

Před několika stoletími byli lidé téměř vyhubeni obry. Obři jsou typicky vysocí, zdá se, že nejsou inteligentní, žerou lidské bytosti a nejhorší ze všeho je, že to asi dělají pro potěšení než kvůli zdroji potravy. Malé procento lidstva přežije ve městě chráněném extrémně vysokou zdí, dokonce větší než nejvyšší z obrů.
V současnosti město nevidělo obra víc jak 100 let. Dospívající chlapec Eren a jeho sestra Mikasa se stanou svědky toho, jak jsou hradby zničeny superobrem, který se objevil zničehonic. Menší obři se hrnuli do města a dvě děti s hrůzou sledovaly, jak byla jejich matka snědena zaživa. Eren slíbí, že zabije každého obra a tak pomstí celé lidstvo.
~ akihabara


Nachádzame sa v roku okolo roku 845, kedy sa spoločnosť nachádza niekde v období stredoveku. Malá hŕstka ľudstva, čo nebola zatiaľ zožratá titanmi sa schováva za vysokými múrmi, ktoré slúžia nie len ako obrana, ale aj rozdeľujú ľudí spoločensky na vrstvy. Ľudia, ktorých chráni len jeden múr žijú skromne, zatiaľ čo v samotnom epicentre, kde je populácia chránená všetkými troma múrmi žije vysoká trieda dôležitých ľudí, ktorí si žijú v blahobyte a pohodlí, lebo sú ďaleko od hrozieb ľudožravých obrov. Mladý chlapec Eren mal tú smolu, že žil na samotnom okraji tohto múrového systému v malom meste Shiganshina, ktorého múry boli jedného dňa zničené kolosálnym obrom, ktorý sa objavil z ničoho nič. On i jeho nevlastná sestra Mikasa boli svedkami, ako bola ich matka zožratá zaživa, čo v Erenovi zanechalo obrovské trauma a nenávisť, a tak bol plne rozhodnutý, že sa pomstí a titanov vyhladí.

Snáď úplne prvé, čo mi do očí okamžite vbilo bola netypická kresba, ktorá akosi perfektne pasovala a celému anime dodávala akýsi dobový nádych. Tak vykreslené trebárs Tokio by som s najväčšou pravdepodobnosťou neocenila. Jednalo sa o štýl, ktorý mi pripomínal komiks. Skutočne som sa miestami cítila, ako keby som sledovala živú knihu. Typickým prvkom boli trebárs hrubé čierne obrysy postáv, ktoré sa nedali prehliadnuť, no zároveň ani priamo nebili do očí. Na samotnú prvú epizódu mám celkom vtipné spomienky. To som si jedno ráno vstala, urobila raňajky a rozhodla sa, že chce to vidieť niečo nové. Doteraz si pamätám, ako mi bolo zle z toho chleba, čo som jedla, keď som sa dívala na scénu posledných sekúnd Erenovej mamky a následne krvavú spŕšku. Počiatočné peklo v podobe útoku obrov malo na mňa zaručene dobrý efekt, ktorý sa miešal s hororom, tragédiou a silným napätím. Aj napriek protestujúcemu žalúdku som sa v čase obeda vrhla na druhú časť, kedy sa situácia opäť zopakovala, ale tento krát to nebol chlieb ale cestoviny no. Ale aj napriek tomu mi tieto prvé dve časti stačili na to, aby ma toto anime chytilo do hrsti a nútilo hltať časť za časťou. Možno som spočiatku z Erena, Mikasy a ich kamaráta Armina nemala moc dobré dojmy, pretože takých silne zaťatých hrdinov tu už bolo mnoho a v 99% prípadoch sa stalo, že nejakou zázračnou silou porazili všetko zlo. Eren - odhodlanosť až za hrob a Mikasa - jeho poskok, rozhodnutá ho chrániť za cenu svojho života a nasledovať ho kamkoľvek aj na pokraj sveta. Očividne k nemu prechovávala hlbšie city, len on to vždy bral ako prehnanú starostlivosť od svojej ustráchanej sestry. No a Armin, ich kamarát, vyzeral slabo a čo chvíľa na zožratie obrom. Postavy sa mi zapáčili až vtedy, keď som mala možnosť spoznať bližšie ich vlastnosti a charakter. Stalo sa tomu vo výcvikovom vojenskom tábore, kde sa objavili ďalšie vedľajšie postavy, z ktorých každá mala svoju typickú vlastnosť a niečím malým vynikala, čím len vrhala omnoho väčšie svetlo na našich hlavných hrdinov. Eren aj napriek veľkým rečiam, ako inak, bol napriek svojim vysokým očakávaniam a istote totálnym prepadákom na skúške v rovnováhe, ktorá je dôležitá schopnosť pri používaní 3D výstroje. Naopak Mikasa bola najlepší a najtalentovanejší rekrút z jednotky. Eren sa však nevzdal a nakoniec u skúšky uspel. Táto scéna bola viac než predvídateľná, no aj napriek tomu som cítila, že Eren ma neskôr určite poriadne prekvapí. A veru že sa tak aj stalo.

Snáď najviac pre mňa hodnoteným prvkom, vďaka ktorému som sa jaksi vžila do deja boli samotné akcie proti obrom, konkrétne technika, akou sa na ne útočilo. 3D výstroj - keď som to počula po prvýkrát, tak som sa musela smiať. 3D v 2D. No vzápätí ako som pochopila, na akom princípe táto vecička funguje, zamilovala som si ju a hneď som si priala mať jednu doma. Samozrejme, že v skutočnosti by bolo asi niečo také nereálne alebo by som sa v opačnom prípade hneď rozplácla niekde o stenu budovy, no viac ma lákala myšlienka byť priamo súčasťou deja, preskakovať z budovy na budovy, lietať nad strechami, rezať obrom krky či podnikať výpravy do neznáma po boku desiatnika Leviho. Samozrejme, že predstava, že by ma mal obor v zuboch už nebola taká príjemná. Bojový systém založený na používaní výhradne tohto 3D postroja a vojenských diel na mňa pôsobil dokonale. Nebola to žiadna super ultra zbraň, ktorá v jednom momente skolila desiatky obrov, práve naopak. Neustále bolo spomínané, koľko nespočetne obetí každá akcia priniesla a aká zúfalá situácia ľudstva to bola. Malo to svoj psychologický podtón, ktorý ma nútil súcitiť so všetkými preživšími a z hĺbky srdca som postavám priala, aby skutočne tým sviniam nakopali prdele a zarezali ich všetkých do jedného. V anime sa udialo niekoľko zaujímavých prevratov, ktoré by som rozhodne nečakala a pri ktorých bola moja predvídateľnosť nulová. Kto by si pomyslel, že Eren hneď v prvom boji, s toľkým zápalom, tak rýchlo skoná a ocitne sa na úplnom pokraji smrti. Bez nohy, bez ruky, v žalúdku obra. A vy sa ocitnete na pochybách a zúfalo hľadáte, kde sa objaví ten záblesk nádeje a kto ho zachráni, kto mu tú nohu a ruku naspäť prišije. Rozhodne by som nečakala taký záver, aký nastal. A vedy začali byť veci ešte viac zaujímavé. Vojenský súd bol jedným veľkým zaujímavým dianím, kedy sa nám o niečo viac odkryla postava Leviho, ktorá budila dosť negatívny postoj. Väčšina by ho skopala rovnakým spôsobom, aký použil on, no ja som videla drsného, nekompromisného chlapíka, ktorého som začala obdivovať. Bol to jeden z najlepších vojakov, sám odrovnal hromadu obrov, mal nepriateľský pohľad v tvári, tvrdý tón v hlase a budil obrovský rešpekt. Ak ste anime doposiaľ nevideli, asi by ste si ho predstavili ako vysokého svalnatého muža, ktorý vyzerá buď odpudzujúco alebo naopak drsne sexy. Levi je však meter šesťdesiat vysoký 'skrček' so strihom vlasov na hrniec, nosiac šál okolo krku, ktorý pôsobí, ako to len povedať, elegantne(?), má silný cit pre poriadok a odpíja si zo šálky svojským spôsobom ako L z Death Note, keď drží mobil.

Dej je domyslený celkom zaujímavo a s mnohými obratmi či prekvapeniami. Nie je to len o bezduchom zabíjaní obrov, skrýva sa za tým o čosi viac. Na povrch vychádza krutá pravda, s ktorou sa musia všetci popasovať a ktorá o to väčšmi zauzluje celý príbeh a robí ho pútavejším. Toto anime vás jednoducho nenechá na pokoji. Po celý čas budete napäto sledovať, ako sa postavy vystavujú smrti a budete dúfať, že tento krát nepríde na rad váš obľúbenec. Úmrtí tu uvidíte viac než dosť, a teda vždy budete v neistote, kto zomrie ďalší, pretože niekto už zomrieť musí. Nikto tu nie je neporaziteľný a neovláda super techniky či kúzla. (No teda možno až na jednu postavu.)


Koniec anime skočí celkom napäto, otvorený koniec a nové zistenia len nabudia na čakanie, kým vyjde nová séria, ktorá, bohužiaľ, k dnešnému dňu nebola ešte stále ani ohlásená. Predbežné názory ostatných ľudí z fór sa pohybujú niekde v rozmedzí koniec roka 2014 až začiatok 2015. Je to dlhá doba, ale je to kvôli mange, ktorá nemá dostatok vydaných volumes, aby sa začalo pracovať hneď na druhej sérii. Každopádne je sa na čo tešiť. Bez pochyby je Shingeki no Kyojin jedno z doposiaľ najlepších anime, ktoré som videla. Udeľujem mu plusky vo všetkých smeroch. Soundtracky perfektne dopĺňajú obraz a i samotný prvý aj druhý opening mal u mňa veľký úspech. Nenapadá mi nič, čo by sa dalo tomuto anime vytknúť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Michio Michio | Web | 5. května 2014 v 19:36 | Reagovat

Noragami ti opravdu s klidným svědomím doporučuji :) já jsem to sice z recenzí viděla dost mizerně, ale ten opening...no neodolala jsem a vůbec nelituji :) zhltla jsem to jako dlouho už nic ^^

Jinak Shingeki je anime, které zasáhlo snad každého :) doslova sem vpadlo a chytlo spoustu lidí...já jsem zatím teprv v polovině (nějak na něj nemám čas), ale jak tu popisuješ ten konec, tak nemusím pospíchat =)

2 Neri Rivaille ^^ Neri Rivaille ^^ | E-mail | Web | 31. května 2014 v 10:12 | Reagovat

[1]: Souhlasím, Noragami je super anime, ale manga je mnohem lepší a dává větší smysl :D

A mimochodem, SnK je skvělý anime ^^ Nedivím se, že nemáš co vytknout, protože prakticky není co. Možná jenom to, že už skončilo, ale už se těším, jak to bude pokračovat :3

3 Danirez Danirez | Web | 31. května 2014 v 17:39 | Reagovat

Já se před sledováním anime trochu pojistila a přečetla první kapitolu mangy. I v manze je kresba hodně netradiční. U první kapitoly jsem ale nezůstala a začala druhou, nakonec to skončilo tak, že jsem dočetla všechny do té doby přeložené kapitoly i za tu cenu, že už v anime nebude nic, co by mě překvapilo.
A nejlepší na tomto anime bylo to, že i když jsem věděla, o čem to všechno, bylo to pro mě stejně epické jako kdybych to nevěděla. Opening byl naprosto boží, grafika se mě hrozně líbila. Jen škoda, že to skončilo tak rychle.
Na jednu stranu je škoda, že má manga tak malý náskok, budeme si muset na anime počkat.
Ale na druhou stranu je lepší, že to nedopadlo jako s Magi, kdy bylo anime hodně zrychlené (pouze jsem slyšela, mangu jsem nečetla).

Jinak vidím, že se odhodláváš k Noragami - můžu jedině doporučit. :D Určitě je to nejlepší kousek ze zimní sezóny.

4 Yuta Yuta | E-mail | 14. října 2014 v 5:05 | Reagovat

Que lingua estranhaaa, s entrei o site pelos yaois mas não to entendendo porra nenhuma,br

5 Yuta Yuta | E-mail | 14. října 2014 v 5:07 | Reagovat

Meu comentário é o único legivel

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama